Tlačové správy
Parlament vzal na vedomie správu o eurofondoch, k Smeru sa pridal aj Kuffa
Dva dni diskutovali poslanci o stave čerpania eurofondov. Ľubomír Vážny označil rozpravu k vládnej správe za málo zmysluplnú.
Kollárove návrhy neprešli
Parlament vo štvrtok vzal na vedomie správu vlády o stave implementácie eurofondov v programovom období 2007 - 2013, s ktorou vystúpil ešte v stredu popoludní podpredseda vlády pre investície Ľubomír Vážny. Návrh podporilo 70 poslancov za Smer-SD a Štefan Kuffa (OĽaNO).
Pri hlasovaní neprešiel návrh nezaradeného poslanca Jozefa Kollára (SKOK). Ten napríklad žiadal, aby vláda predložila podrobnú správu o využívaní eurofondov, vrátane predpokladanej miery a sumy nevyčerpania finančných prostriedkov, výšky korekcií za jednotlivé operačné programy či dôvodov pre blokovanie, resp. čiastočné blokovanie platieb.
Navrhoval tiež, aby vláda predložila akčný plán na minimalizáciu objemu nevyčerpaných peňazí z rozpočtu Európskej únie a objemu korekcií s cieľom zamedziť ekonomickým škodám. Kollár navyše chcel, aby kabinet pravidelne informoval o kľúčových parametroch čerpania eurofondov na každej riadnej schôdzi parlamentu. Viac k téme Vláda pravdepodobne nevyčerpá eurofondy, prídeme o stovky miliónov eur
Zodpovedný súkromný sektor a samosprávy
Rozprava k vládnej správe o čerpaní eurofondov v programovom období 2007 - 2013 bola podľa Ľubomíra Vážneho málo zmysluplná. "Viac som očakával diskusiu do budúcnosti, ako tento problém riešiť. Namiesto námetov a podnetov som si vypočul trošku prispôsobené údaje," vyčítal Vážny opozičným poslancom.
Vláda podľa neho vynaloží maximálne úsilie na zníženie rizika možného prepadnutia peňazí Európskej únie a vyčerpanie čo najväčšieho ich objemu. "Ďalšie znižovanie rozdielu medzi mierou kontrahovania, ktorá je 107 %, a mierou čerpania, ktorá je 70 %, je v súčasnosti takmer výlučnou zodpovednosťou prijímateľov v najväčšej miere súkromného sektora, resp. sektora samosprávy," uviedol vicepremiér.
Mali by podľa neho preto korektne zrealizovať svoje projekty, aby ich mohli do apríla alebo mája budúceho roka vyúčtovať. "Práve od ich zodpovednosti, prístupu a spoľahlivosti v tomto procese závisí prípadná konečná výška možno prepadnutých prostriedkov," dodal Vážny.
Opozícia kritizovala slabé čerpanie
Opoziční poslanci v rozprave v stredu a vo štvrtok kritizovali vládu Roberta Fica za slabé čerpanie eurofondov a upozorňovali na hrozbu prepadnutia stoviek miliónov, prípadne až dvoch miliárd eur. Využívanie eurofondov označili niektorí z nich za najväčšie zlyhanie oboch Ficových vlád.
Slovensko vyčerpalo v rámci Národného strategického referenčného rámca na roky 2007 - 2013 ku koncu apríla tohto roka zo zdrojov EÚ vrátane predfinancovania a zálohových platieb 8,074 mld. eur, čo je 70,32 % z alokácie 11,483 mld. eur. Do konca programového obdobia tak zostáva využiť 3,408 mld. eur.
Bez predfinancovania a záloh, ktoré ešte neboli vyúčtované, predstavuje čerpanie peňazí EÚ 7,778 mld. eur, čiže 67,74 %. V tomto roku vzhľadom na zvýšené tempo by podľa správy vlády malo byť z peňazí EÚ využitých 2,85 mld. eur. V roku 2016 by mali byť zúčtované zdroje v objeme asi 850 mil. eur.
Obdobie oprávnenosti čerpania síce končí 31. decembra 2015, ale súhrnné žiadosti o platbu možno predkladať ministerstvu financií do apríla 2016. Následne žiadosti o platbu je možné poslať na Európsku komisiu až do marca 2017. Viac k téme Slovensko zrejme príde o dve miliardy z eurofondov, vláda viní samosprávy
Korekcie za 300 miliónov
V troch operačných programoch Životné prostredie, Konkurencieschopnosť a hospodársky rast a Vzdelávanie hrozí nevyužitie európskych peňazí vo výške predbežne 273 mil. eur. Predpokladaný objem korekcií za chyby pri využívaní eurofondov dosahuje zhruba 300 mil. eur, ale môže sa ešte zmeniť. Pozastavené platby v troch programoch by mali byť podľa správy uvoľnené v júni a v dvoch najneskôr do konca septembra.
Eurofondy čerpáme pomaly, Slovensko môže prísť o dve miliardy eur
Slovensko môže prísť v programovom období eurofondov na roky 2007 až 2013 o 1,5 miliardy až 2 miliardy eur zo zdrojov Európskej únie, vrátane korekcií za chyby pri čerpaní. Predpokladá to odborník na eurofondy Ján Rudolf.
Slovensko môže prísť o megabalík peňazí z EÚ.
Ak tieto peniaze podľa neho nevyužijeme do konca tohto roka, definitívne prepadnú napriek tomu, že ich zazmluvnenosť presiahla sto percent. "Aj keby sa tempo čerpania radikálne zlepšilo, neodhadujem, že by prepad peňazí bol nižší," povedal vo štvrtok Rudolf, ktorý je analytikom portálu europskenoviny.sk.
Verejné obstarávanie je problematické
Riadiace orgány na úrade vlády a ministerstvách podľa experta síce robia všetko, aby sa tempo čerpania eurofondov zvyšovalo a preplácali sa všetky projekty, ale na základe doterajších skúseností sa nedomnieva, že to bude dobré. "Projekty sú problematické a implementácia operačných programov je veľmi nepriaznivá," uviedol Rudolf. Stojí si za tým, že uvedený objem peňazí prepadne. Hlavným problémom pri pomalom čerpaní eurofondov je podľa odborníka zdĺhavé a problematické verejné obstarávanie. Za ďalšie dôvody považuje korekcie, ako aj nekompetentnosť ľudí v tejto oblasti.
Zostáva 180 pracovných dní
Slovensko podľa odhadov analytika v predošlom programovom období eurofondov prišlo na korekciách zhruba o 500 miliónov eur. Tieto peniaze Európska komisia na chybné projekty nepreplatí a znižujú celkové čerpanie. Tvrdí, že šanca na realizáciu a prefinancovanie náhradných projektov do konca roka 2015 je minimálna. "Ak chceme použiť projekt zo zásobníka, tak musí byť verejné obstarávanie. Nemám vedomosť, že by projekty s ukončeným verejným obstarávaním čakali na to, keď niekde prepadnú peniaze, alebo sa uplatní korekcia a dostanú peniaze," priblížil Rudolf s tým, že je málo času. Do konca roka totiž zostáva takmer 260 dní, z toho 180 pracovných. "Myslím si, že čerpanie sa nezlepší a nepríde k radikálnej zmene v tempe," očakáva. Čítajte viac
Nestabilný manažment
Odborník tvrdí, že eurofondy za uplynulých osem rokov nemali stabilný manažment. K nepriaznivej situácii podľa neho prispeli aj výmeny vlád, politické nominácie, uspokojovanie záujmov politických strán a predstaviteľov ministerstiev. "Jediné, čo by pomohlo, je predĺženie obdobia, ale všetci európski lídri hovoria, že taká cesta nie je," povedal Rudolf. Domnieva sa, že veľkú zodpovednosť za stav v oblasti eurofondov má podpredseda vlády pre investície Ľubomír Vážny, ktorý zodpovedá aj za využívanie zdrojov EÚ. "Hlavne má zodpovednosť za to, že v novom programovom období (2014 - 2020) nečerpáme finančné prostriedky, a že nie je pripravené implementačné prostredie. To dávam centrálnemu koordinačnému orgánu aj jemu za najväčší podiel viny. To vyplýva z toho, že nemá také kompetencie, aké by mal mať, pretože to riadi niekto iný a nie on," dodal Rudolf.
Eurofondy z roku 2014
Nevyužité prostriedky na eurofondy z minulého roka sa presunú na roky 2015 až 2017. Rozhodol o tom Európsky parlament, ktorý v stredu schválil zmeny výdavkových stropov vo viacročnom finančnom rámci na roky 2014 až 2017, ktoré umožnia presun nevyužitých 21,1 miliárd eur na roky 2015 až 2017. Cieľom tohto opatrenia je podľa parlamentu pomôcť členským štátom financovať nimi spravovaných 300 programov, ktoré boli spustené príliš neskoro, aby mohli čerpať financie vyčlenené na rok 2014. Presunutá suma pritom predstavuje 15 % rozpočtu Európskej únie na rok 2014.
Prvá tranža z celkového objemu nevyužitých peňazí by mala byť presunutá do roku 2015. Viazané rozpočtové prostriedky, teda záväzky Európskej únie, sa tak v roku 2015 navýšia o sumu 16,5 miliárd eur. Ďalšie tranže, v objeme 4,5 miliardy eur pre rok 2016 a 100 miliónov pre rok 2017, budú prevedené prostredníctvom samostatných návrhov opravných rozpočtov.
"Prijatie operačných programov pre obdobie 2014 až 20 sa oneskorilo a Slovensko nemohlo vyčerpať časť prostriedkov určených pre rok 2014, na ktoré malo nárok. Bolo nutné odsúhlasiť zmenu celkového Viacročného finančného rámca, aby sa financie nestratili, a aby sa využili v tomto roku," uviedol na margo rozhodnutia slovenský europoslanec Branislav Škripek.
Zvýšenie synergického efektu medzi ministerstvom a agentúrami
Regionálne rozvojové agentúry zaradené do Integrovanej siete regionálnych rozvojových agentúr (IS RRA) sú už rok takpovediac vysunutou rukou Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky v regiónoch. Začiatkom januára sa vedenie tohto ministerstva stretlo so zástupcami IS RRA, aby prehodnotili vzájomnú spoluprácu za účelom zvýšenia synergického efektu medzi ministerstvom a agentúrami. Úvod spoločného rokovania otvoril vedúci oddelenia koordinácie subjektov regionálneho rozvoja ministerstva Juraj Škríp, ktorý prvému podpredsedovi vlády a ministrovi tohto ministerstva Jánovi Figľovi a ostatným zúčastneným predstavil predsedu Rady zástupcov IS RRA: Štefana Repku, podpredsedníčku Vanesu Šteinerovú a riaditeľov agentúr Františka Jedináka a Stanislavu Papánek. Zástupcovia IS RRA následne prezentovali aktivity agentúr zaradených do integrovanej siete. Vzhľadom k tomu, že pre mnohých prítomných to boli prvotné informácie, predseda Rady informoval o postavení, vývoji a úlohách agentúr. V prehľade uviedol vznik a konštituovanie integrovanej siete v septembri 2000 na základe uznesenia vlády SR. Stručne uviedol legislatívny rámec fungovania siete a platný právny rámec v zmysle zákona o podpore regionálneho rozvoja. Zdôraznil verejno - súkromné partnerstvá, na základe ktorých fungujú jednotlivé agentúry v regióne, popísal rámcové úlohy a ciele agentúr, ich nosné aktivity a činnosti. Samostatne zhodnotil uplynulý rok, kedy boli agentúry, ako subjekty regionálneho rozvoja SR zaradené od začiatku roku 2011 pod MDVRR SR. Ocenil predovšetkým spoločne realizované aktivity – školenia zamestnancov RRA v súčinnosti s Centrálnym koordinačným orgánom sekcie štrukturálnych fondov ministerstva (v mesiaci jún a december), zaradenie zástupcov IS RRA do expertnej skupiny Partnerstvo pre politiku súdržnosti pre programové obdobie 2014-2020, udelenie ocenení riaditeľom agentúr na spoločnom stretnutí zástupcov rezortu zamestnávateľov, zamestnancov, odborových zväzov, profesijných združení a spolkov. Vysoko vyzdvihol prístup vedenia ministerstva, ktoré pre činnosť agentúr vytvorilo a vytvára stabilné zázemie. V závere svojho vystúpenia uviedol námety ďalšej spolupráce v roku 2012. Na podrobnú prezentáciu zástupcov IS RRA reagovali prítomní zástupcovia ministerstva. Ocenili spoločne realizované aktivity RRA v roku 2011, navrhli niekoľko nových námetov na činnosť agentúr v roku 2012.
Prvý podpredseda vlády a minister uviedol: „ Som rád, že regionálne rozvojové agentúry na Slovensku vytvárajú sieť, ktorá je integrovaná, ktorá dnes účinne spolupracuje so štátom hlavne cez MDVRR SR. Som presvedčený, že aj v súčinnosti s ďalšími štátnymi orgánmi, ale aj a hlavne so samosprávami na miestnej a regionálnej úrovni môžeme ďalej posilňovať ich úlohu a hlavne celkový význam a rozvoj regiónov. Chcel by som tomu napomôcť aj tým, že budúci finančný rámec EÚ, ktorý MDVRR SR negociouje aj smerom do Slovenska do vnútra štátu a zároveň Európskymi orgánmi posilní význam regionálnej politiky a posilní postavenie aktérov v rámci regionálnej politiky natoľko, aby naozaj sa viac darilo znižovať regionálne rozdiely, aby slabšie regióny na Slovensku získavali dynamickejší rozvoj. Stretnutie s RRA, vo forme vedenia MDVRR SR a reprezentantov tejto siete bolo pre mňa povzbudením a uistením, že sú to zodpovední a zrelí partneri so svojimi kompetenciami, ale aj spoločným záujmom.“
foto: František Jedinák
Zdroj: KRA BB